V celom článku sa vôbec nespomína, čo malo byť obsahom tých SMS, len je tam jemne naznačené, že Zuzana Miadoková bola označovaná za Lipšicovú milenku. Tak aké to boli sms? Prečo SME píše článok o niečom, čo ani nevysvetlí?
Lebo nehnevajte sa, takto to vyzeralo ako čistá kampaň Daniela Lipšica, postaveného do úlohy statočného bojovníka, ktorý musí čeliť osočovaniu a vyfabrikovaným kompromitujúcim materiálom.
V minulosti sa tu zverejňovali prepisy krížom krážom bez zábran a zrazu tu má niekto zábrany?
Ak to bol PR článok, v poriadku, ale nebolo by fajn čitateľom prezradiť, čo za „hnusné klamstvá" si to ľavica alebo J & T na Daniela opäť vymysleli? Lebo na jednej strane informovať, že na Lipšica niekto poslal „kompromateriály" a nepovedať, o čo vlastne ide, je prinajmenšom netradičný, ak nie neprijateľný, žurnalistický útvar.
Dobre, tak SME sa nachvíľu zahralo na advokáta Daniela Lipšica. V poriadku. Podľa jeho slov niektoré SMS mohol písať, iné sú dopísané a poprepisované... A to robil zo služobného telefónu ako minister vnútra? Tak potom predpokladám, že išlo o pracovnú záležitosť a teda by mal Lipšic trvať na zverejnení tej komunikácie. Tak, ako odznela, bez podopisovaných textov údajných neprajníkov, aby sme videli, že potenciálny premiér nie je vydierateľný týmito správami a naozaj cez služobný telefón riešil len pracovné veci. Veď je to predsa zásadový politik, ktorý si je schopný účty za mobilné služby využívané na súkromné účely platiť sám, nie?
Ešte poznámka na záver. Ak si Daniel Lipšic s advokátkou Zuzanou Miadokovou písal zo ministerského telefónu, občania majú právo vedieť, či to robil aj v pracovnom čase, počas zasadania vlády, pripadne pri iných príležitostiach, kde sa rozhodovalo o osude tejto krajiny. Nemyslíte?
