Detský tábor, alebo ako presvedčiť deti, že sú ešte deťmi

Päť rokov robím detské tábory – za leto 2 – 3 turnusy a posledné dva roky mám pocit, že slovo „detské“ v názve je mylné. Kemp pre násťročných, ktorý je našou srdcovou záležitosťou sa mení na tvrdé bojisko. My - vedúci snažiaci sa, aby sa deti opäť zabávali ako deti, proti svetu, ktorý ich núti správať sa dospelo so všetkým čo k tomu patrí - alkohol, arogancia..a to sme ešte len pri písmene „A“.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (5)

Sú deti, ktoré stretávame v táboroch rok čo rok a vždy žasneme, ako sa za tých 12 mesiacov zmenili. Z Juraja, ktorý bol na večerných programoch vždy najzábavnejší, nerobilo mu problém dať si parochňu a dievčenské šaty a tancovať na Britney Spears v rámci playback show, sa stáva 17 ročný macho snažiaci sa pred nami skryť alkohol. (samozrejme sa mu to nedarí)Maja, ktorá hrala pri ohni na gitare a z terénneho preteku sa vždy vrátila najviac zablatená nám tento rok oznámi, že tu nemá tenisky, len štekle a šľapky a pri tom si gelovými nechtami upravuje dokonale nafarbenú hrivu s príčeskom.Dominik s Martinom už po večierke nesvietia preto, lebo si čítajú detektívky, ale pozerajú na notebooku Prci, prci prcičky. Chalani majú 14 rokov.Dodo, ktorý bol vždy najväčší tanečník a tri roky pred tým vyhral táborové Let´s Dance vystúpi teraz z autobusu v mikine Steiner a hneď prvý deň mu zhabeme bejzbalku, boxera a lovecký nôž.Pri kreslení erbov, kde bolo vždy najviac vzruchov, lebo každý ho chcel mať čo najdokonalejší a najnápadnejší je teraz ticho, lebo každý má pri kreslení grafitov na erb v uchu slúchatká.Zoznámenie sa deciek medzi sebou, ktoré nastávalo už v autobuse je teraz vyprovokované až našimi zoznamovacími hrami.A my sa im snažíme za tých desať dní dať pocit, že tu sa nemusia na nič hrať, že ísť spievať do táborovej talent show nie je hanba, že keď vieš tancovať nie je to hanba a keď sa ti žiada pri táboráku spievať, ani to nie je hanba.Chválabohu, ešte sa nám to darí a preto na záverečnej discotéke celá sála spieva Mandarinku Darinku a miestnosť je plná smiechu. Pred autobusom sa vyholený Dodo lúči s hippisáčkou Annie, ktorú by v Bratislave ani nepozdravil. Juraj je ovešaný piatimi najmladšími babami, ktoré sa posledné tri dni od neho nepohli na na krok, lebo im v izbe zabil molu, ktorej sa báli.A my vedúci stojíme pred autobusom, unavení ako psi s dobrým pocitom, že tie deti mohli byť aspoň tých desať dní deťmi a zároveň s hrôzou v očiach pri predstave, že na budúci rok budú tie decká opäť dospelejšie. A zdravotník sa už "teší" na budúcoročný zoznam detí, ktoré denne berú lieky - od alergie až po upokojováky.