Na začiatok sa vysporiadajme so zastavením vyšetrovania. Generálna prokuratúra má zrejme recht. Policajti strieľať mali, taký je postup. Trestný čin sa nestal, úmysel tam nebol, priznávajú to aj študenti a ich advokát tiež hovorí, že „nikto sa nikdy nehneval na zasahujúcich policajtov, pretože sme toho názoru, že naozaj do toho zásahu nešli s cieľom ublížiť alebo nedajbože zastreliť týchto študentov. Ich konanie bolo podmienené a sme o tom presvedčení tým, že dostávali celý čas mylné informácie.“
Poďme k absurditám. Ministerstvo vnútra uznalo, že došlo k „reťazcu chýb“ zo strany polície. Potvrdila to inšpekcia ministerstva vnútra. Policajtom boli uložené finančné tresty a svet ide ďalej.
Prvá chyba: „Auto už nemalo byť v pátraní a informácia medzi jednotlivými operačnými pracoviskami zo Žilinského kraja do Bratislavského kraja prišla neskoro a to bol dôvod, prečo policajti, ktorí zasahovali na diaľnici D2, mali mylné informácie.“
Druhou chybou bolo, že operační dôstojníci sa nevedeli dlhšie dohodnúť, do ktorého kraja spadá daná udalosť, preto museli študenti stráviť tri hodiny na diaľnici.
Takže máme tu pochybne fungujúcu výmenu informácií a nedostatočne právne vzdelaných policajtov, resp. zle vyškolených, a preto sú schopní tri hodiny riešiť miestnu príslušnosť.
Podľa mňa však tento prípad odhalil dosť závažné procesné problémy v Policajnom zbore. Vo vyspelých štátoch by za takéto absurdné zlyhanie odstúpil buď šéf Policajného zboru, a v prípade, že chyby tohto charakteru viedli k streľbe, tak hádam aj minister.
Problémom Smeru a bohužiaľ aj tých, čo vládli pred nimi, je pocit nenahraditeľnosti. Týmto syndrómom netrpia len ministri zdravotníctva a školstva, ktorí už pri prevzatí poverenia vedia, že to asi nedajú dokonca.
Má zmysel, aby Kaliňak odstúpil? No môže sa zdať, že to ministerstvo spravuje dobre. Policajti ho majú radi, lebo modernizuje ich výzbroj, kupuje nové autá, vylepšuje informačné systémy. Novinári ho zbožňujú, lebo s každým je zadobre. Dokonca aj tí ultraantifico sa mu chodia vyplakávať. Opozičných predchodcov kryje a hlavne ten rezort drží pevne v rukách, a to je predsa dôležité. Lenže podľa mňa tie opraty až tak pevne v rukách nemá. Hýčkanie si policajtov sa totiž ešte nedá chápať ako systémová práca. Policajti by nemali byť len dobre vyzbrojení, ale mali by aj čo - to o svojej práci vedieť.
Neexistuje, aby policajt hovoril znalcovi: „My by sme chceli, aby ste preverili, že či si jeho zranenia z bitky naozaj vyžiadali dobu liečenia tri týždne, lebo ak nie, ja to budem hnať na priestupok.“
Som presvedčená, že je množstvo šikovných, nápomocných a milých policajtov. Stretla som takých a bolo ich dosť. Nie je to však zásluha ani jedného ministra vnútra ani šéfa Policajného zboru. Ministerstvo vnútra musí byť najfunkčnejším ministerstvom a pokiaľ nie je, je spravované zle. Nie obľúbenosť medzi podriadenými, ale perfektné nastavenie vnútorných procesov robí z ministra dobrého šéfa rezortu.
Keby Robert Kaliňák netrpel pocitom nenahraditeľnosti, vedel by, že správne je odstúpiť, a nie vyplácať zo svojho študentov, aby bol za pekného. Apropo, započíta Smer tieto ministrove súkromné výdavky do nákladov na kampaň 2016?
