Ak chce Fico vládnuť, nemal by kryť zločiny mečiarizmu

Autor: Alexandra Macúchová | 11.3.2015 o 20:56 | Karma článku: 5,36 | Prečítané:  674x

Snaha KDH o zrušenie Mečiarových amnestií si zaslúži rešpekt. Je to jediná strana, ktorá túto agendu presadzuje takmer dvadsať rokov, a preto v jej podaní nie je len lacným marketingom. KDH sa snaží o zrušenie Mečiarových amnestí od devädesiatych rokov a napriek tomu, že mám voči tejto strane veľa výhrad, kresťanskí demokrati sú z opozície momentálne jediní, kto nepodľahol trendu plytkých kampaní.

Ak chce Robert Fico vládnuť aj po marcových voľbách 2016, bude k tomu zrejme potrebovať koaličného partnera. V tejto súvislosti je KDH terčom ostrej kritiky, že je schopné spojiť sa so Smerom, avšak ja takéto čiernobiele videnie nezdieľam. Politika je umením možného a schopnosti presadzovať svoj program. Preto sa strany usilujú získať mandát voličov a podieľať sa na výkonnej moci. Napokon, KDH sa predsa nechce so Smerom zlučovať. Mimochodom, mať vo vláde pravicového Trójskeho koňa nemusí byť na škodu.

Preto je rok pred parlamentnými voľbami vhodným časom na to, aby boli Smer a Robert Fico trochu pritlačení k múru a podporil zrušenie Mečiarových amnestií. KDH má výbornú pozíciu a je len na Ficovi, či bude lojálny k pánovi Širokému, ktorý bol majetkovo prepojený s rodinou Lexovcov, alebo dá prednosť svojmu potenciálnemu koaličnému partnerovi.

Veľmi povzbudzujúce sú aj slová predsedu KDH, že akonáhle vznikne politická dohoda, bude nevyhnutné rozprúdiť odbornú diskusiu, ktorá stanoví vhodný právny rámec na zrušenie amnestií. Sympatické je to preto, lebo momentálne veľa strán podľahlo sebaklamu, že sú odborníci na všetko. To, že nejaká strana chce zapojiť externých odborníkov, je svieži vánok. Posledné týždne mám totiž pocit, že pribúda politikov, ktorí sami seba považujú za odborníkov na školstvo, zdravotníctvo, vnútro, bezpečnosť a mnoho ďalších oblastí zároveň. Taktiež sa tu stalo trendom, že vzdelaním neušlachtenou inteligenciou a označením analytik na vizitke sa začali nahrádzať skúsenosti a praktické poznatky z praxe.

Politický oportunizmus sa začína objavovať aj tam, kde by som ho vážne nečakala, ale chápem, že zmätené blogy s názvom „Potrebujeme viac Beblavých a menej Procházkov“ a posvätenie misie od Transparency International môže v niektorých politikoch prebúdzať značne nezdravé sebavedomie, ktorého výsledkom je nezdravá viera v seba samého. Prieskumy však možno týmto stranám hovoria niečo iné a na základe nich sú do svetiel kamier tlačení ľudia, ktorí by mali viac počúvať ako rozprávať.

Vráťme sa však k nemravným amnestiám, ktoré omilostili páchateľov únosu prezidentovho syna z augusta 1995. Právnym rámcom zrušenia Mečiarových amenstií by mohla byť napríklad odborníkom dobre známa Radbruchova formula:

„Konflikt medzi spravodlivosťou a právnou istotou je možné riešiť len tak, že pozitívne právo, zaisťované predpismi a mocou, má prednosť aj vtedy, ak je obsahovo nespravodlivé a neúčelné, okrem prípadu, ak rozpor medzi pozitívnym zákonom a spravodlivosťou dosiahne tak neznesiteľnú mieru, že zákon musí ako ‚nenáležité právo’ spravodlivosti ustúpiť."

V minulosti jej použitie navrhol aj Daniel Lipšic. Ale až po roku 1998, keď iní z opozície vybojovali neraz aj osobne nebezpečný boj s mečiarizmom a on, až keď bolo po všetkom, z pohodlia úradníckej kancelárie na ministerstve spravodlivosti začal rozdávať rozumy, o ktoré nikto nestál, a z kauzy únosu a Mečiarových amnestií si urobil osobný politický marketing. Aj preto ostáva jediným legitímnym nositeľom tejto témy KDH.

Radbruchova formula, ktorá vyjadruje potrebu dosiahnuť spravodlivosť aj napriek dominancii písaného práva, bola v zložitých historických obdobiach použitá tak nemeckými, ako aj argentínskymi súdmi. Napríklad v kauze Nino 1996 : 66 boli argumenty tejto formule použité pre zrušenie amnestí, ktoré mali omilostiť zverstvá argentínskej junty. Po jej páde sa však moci ujala demokratická väčšina a nespravodlivé a nemorálne amnestie zrušila.

Samozrejme, nie je to jednoduché a odborná diskusia je potrebná. Vyžaduje si však politickú vôľu a nám neostáva nič iné, len dúfať, že túžba Roberta Fica vládnuť je silnejšia ako potreba niekoho kryť. Koniec koncov, ako je v Smere dobrým zvykom, najprv si nechajú urobiť prieskum, aby zistili, čo chcú ich voliči, až potom dajú KDH definitívnu odpoveď. Máme čas 12 mesiacov a čím bližšie k voľbám bude, tým viac bude môcť KDH na Roberta Fica tlačiť. Pokojne sa dá povedať, že zrušenie amnestií bude jednou z tém parlamentných volieb 2016 a ak by aj náhodou nie, KDH by to témou malo urobiť.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Harabin uniká disciplinárnym trestom

Sudcovi hrozí pokuta, preradenie na súd nižšieho stupňa, ale aj strata talára. Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?