Prečo mení Matovič politiku na chliev?

Autor: Alexandra Macúchová | 11.2.2015 o 7:38 | Karma článku: 4,30 | Prečítané:  811x

Pri čítaní návrhov a dôvodových správ poslancov strany OĽaNO, ktorí chcú presadiť voľbu poslancov mimo kandidátok politických strán, sa ma zmocňuje pocit, že Igor Matovič sa z marketingových dôvodov rozhodol premeniť slovenský politický systém na chliev. Alebo chce pomôcť Lipšicovi dostať sa do parlamentu, keďže na kandidátke Novy by to asi nedal?

V podstate opísanú dôvodovú správu k týmto zmenám nájdete v článku Obyčajní chcú umožniť kandidovať do parlamentu aj nezávislým. Nebudem teraz písať, koľko zákonov by sa muselo zmeniť a koľko nových schváliť, lebo veď pre dobrú vec sa treba nadrieť. Toto však dobrá vec nie je. Možno sa zdá sympatická, lebo všade sa píše, ako narastá nechuť ľudí k politickým stranám, ale treba si uvedomiť, že tá nálada, ktorá podľa mňa nie je až tak zlá, ako ju média rady vykresľujú, neznamená, že je zlý systém. Ťažko v demokracii vymyslieť nezneužiteľný systém, s tým sa treba zmieriť, ale zanešváriť ho takýmto spôsobom dokáže naozaj len Matovič.

Povedzme si niečo o funkciách politických strán. Pomôžme si prednáškou profesora Franka Baelyho.

  • Politické strany sú nevyhnutné pre sformovanie a fungovanie reprezentatívnych inštitúcií. (Podľa akého kľúča bude napríklad hŕstka nezávislých poslancov zaradená do výborov? Zloženie výborov totiž odráža zastúpenie strán v parlamente.)
  • Politické strany predstavujú jadro jednotlivých sociálnych skupín. Vyznačujú sa tradíciami a symbolmi, ktoré vyvolávajú pocit kontinuity pre ich stúpencov. V histórii politických strán sa zrkadlí aj história krajiny.
  • Politické strany sú (ak sú demokratické) funkciou na zachovanie demokratického režimu.
  • Politické strany poskytujú možnosť voľby medzi rozličnými politickými programami v čase volieb. (Aký program bude mať jeden nezávislý kandidát? A hlavne by ma zaujímalo, ako si myslí, že ho asi sám presadí. My si totiž za poslancov nevolíme „dobrých a čestných ľudí“, aj keď je dobré, ak ich je v parlamente čo najviac. My si však predovšetkým volíme politickú cestu, ktorou chceme, aby sa Slovensko uberalo.)

 

Bolo by tu však ešte jedno vysvetlenie Matovičovho počínania, ale vzhľadom na jeho komplikovanosť a čas, ktorý si vyžaduje, nie je veľmi pravdepodobné.

Za celým týmto cirkusom môže byť ešte snaha o prezidentský systém, v ktorom ako jedinom môže fungovať nestranícky parlament. Príkladom sú Spojené štáty americké. Tu namiesto kolektívu vládne jednotlivec, na ktorého majú oficiálne vplyv rôzne záujmové skupiny. Prezident je síce nominovaný politickou stranou, ale veľa delegátov, ktorí sa zúčastňujú na straníckych zhromaždeniach, kde sa volia kandidáti, sú tiež zvolení voličmi v takzvaných primárkach, a nie na straníckej schôdzi. Republikánska a Demokratická strana v skutočnosti ani stranami nie sú, pretože neplnia základné funkcie strán. Zväčša nemajú individuálnych členov. Základné prostriedky na financovanie volebnej kampane nepochádzajú zo straníckych zdrojov. Kandidáti na úrad prezidenta majú vlastné, autonómne volebné štáby. Po voľbách sa nerealizuje program politickej strany, ale politika víťazného kandidáta. Vláda, ktorá nie je založená na politických stranách, naznačuje, že aj opozícia je „nestranícka“. Mnoho návrhov na alternatívnu politiku nepochádza od „opozičnej“ strany, ale sú pripravované nátlakovými skupinami. V rámci USA existujú početné organizácie a strediská, ktoré pripravujú návrhy na politické programy a rozhodnutia.

Politické strany v USA nemajú žiadnu inú významnú funkciu, iba dodať vhodného kandidáta na prezidenta.

Do tohto sa nás Matovič snaží naviesť? Asi nie. Tak ďaleko pravdepodobne jeho vedomosti a schopnosti nesiahajú.

Skôr mu ide o to, aby kandidáti na poslancov boli neprehladnejší a bolo ťažšie vystopovateľné, na koho pokyny konajú. Nie, pán Matovič, ani návrh zákona o hospodárení nezávislých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a financovaní ich činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nie je žiadnou zárukou „správneho“ poslanca.

Predvolebný boj je tak finančne nákladný, že ľudia sa takzvaným nezávislým kandidátom na kampaň nedokážu poskladať. Poskladajú sa im na to lobisti, finančné skupiny a podobne.

Zdanlivo sympatický Matovičov návrh robí z nášho politického systému chliev. Tak trochu v americkom štýle, ale stále je to chliev.

Američan, ktorý chce zapôsobiť, musí byť „obyčaný chalan“. Intelektuáli sú v nevýhode a taktiež sa neodporúča byť príliš dobrý v umení. Kampaň 1992 a prezident Bush – typický Yankee z Conecticutu, čiže americký „patricij“, ktorý môže určiť svojich predkov až do 17. storočia. Absolvoval univerzitu v Yale, ktorá patrí medzi Ivy League (najlepšie súkromné univerzity v USA). V kampani bol oblečený ako Texasan a útočil na svojho súpera, guvernéra Clintona z Arkansasu, ktorý sa v USA pokladá za zapadákov, lebo strávil ročný študijný pobyt na Oxforde.

Potreba vyzerať jednoducho a čestne odráža nízky status politiky v USA. V Európe, kde má politika oveľa vyššie ocenenie, sa voličom často páči, keď sa politici zdajú trochu múdrejší a lepšie vzdelaní, ako sú oni sami.

Slovenský systém politických strán nie je zlý, zlé sú len komponenty. A Igor Matovič je jeden z nich.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Harabin uniká disciplinárnym trestom

Sudcovi hrozí pokuta, preradenie na súd nižšieho stupňa, ale aj strata talára. Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?