Minister spravodlivosti Tomáš Borec postavil do prvej voľby proti Štefanovi Harabinovi silnú kandidátku Janu Bajánkovú. Premiér Robert Fico opakovane verejne povedal, že neodporúča Harabinovi opäť kandidovať. Nič viac zo svojej pozície ani urobiť nemohol, pretože na to, či prezident zvoleného kandidáta (ne)vymenuje, nemá žiaden vplyv.
Takže v prvej voľbe neurobil Smer absolútne nič, aby Harabinovi pomohol. Naopak. Kandidátka Tomáša Boreca na seba naviazala v prvom kole päť hlasov, čím Harabin nezískal potrebných desať, ale len sedem a v druhom kole dokonca iba šesť hlasov. Minister sa teda spoľahol na slovo chlapa Andreja Kisku, že Harabina nevymenuje a kalkuloval s tým, že Harabin nesmie byť 19. mája v Sobranciach zvolený. Ak by sa to stalo, menovanie by mal v rukách Ivan Gašparovič a ten by pravdepodobne Harabinovi pomazanie udelil.
Po prvej voľbe v Sobranciach sa ale stalo niečo zvláštne. Parlament odsúhlasil tajnú voľbu predsedu Súdnej rady. Radary Antificov sa aktivizovali. Začalo sa všade písať a rozprávať, že to Smer urobil preto, aby mohli členovia Súdnej rady v pokoji voliť Štefana Harabina.
Tak si položme pár otázok:
Keby Smer chcel na čele Súdnej rady Štefana Harabina, prečo by postavil jeho minister spravodlivosti silnú protikandidátku?
Prečo by Smer schvaľoval tajnú voľbu a štval proti sebe médiá, keď je jasné, že Kiska Harabina aj tak nevymenuje?
Naozaj v tejto krajine niekto verí, že členovia Súdnej rady sa boja pranierovania zo strany médií a tretieho sektora viac, ako sa boja samotného Harabina?
Nie je to náhodou tak, že v Sobranciach sa za zatvorenými dverami odohrala verbálna dráma, ktorá Harabinovi zabezpečila až sedem hlasov?
Nie je teda rozhodnutie parlamentu skôr ochranou Harabinovych kritikov než tých, ktorí sú mu ešte stále z nejakého dôvodu lojálni?
A nie sú tak náhodou médiá a tretí sektor v postavení pytliakov, ktorí lovia za hranicou svojho významu a vplyvu?
Zdá sa, že boj proti Harabinovi už pre niekoho nie je principiálnou záležitosťou, ale iba prázdnou ideológiou, ktorá ho/ju/ich celkom slušne mediálne živí. A tiež asi nebude ďaleko od pravdy, že dnes je Smer väčšou hrozbou pre ďalšiu Harabinovu kariéru než jeho bezzubí kritici na plný úväzok.
Také sú paradoxy doby...