Zbožné želanie pre Slovensko: Procházka, Mikloš, Lajčák

Autor: Alexandra Macúchová | 2.6.2014 o 7:14 | Karma článku: 8,13 | Prečítané:  2199x

Pred prezidentskými voľbami som písala blog, v ktorom som Radoslava Procházku označovala za nového vodcu pravice, respektíve som sa pýtala, kto iný, ak nie on. Usvedčovala som pravicu z toho, že sa Procházku bojí, že jeho prípadný dobrý výsledok v prezidentských voľbách by ich mohol existenčne ohroziť. Výsledok Radoslava Procházku a jeho následná aktivita pravicu predbežne zvalcovali. Ale ešte stále môže niekto z týchto „porazených“ zodvihnúť hlavu, opustiť barikády (a zaužívané stereotypy) a pridať sa k Procházkovi v budovaní niečoho, čo patrí nám všetkým – Slovenska.

Zabudnime na KDH. Oni už dávno nie sú ani K, ani D, ostalo už len to H.

OĽaNO je jedna neuchopiteľná pseudostrana, ktorej voliči časom pochopia, že byť zásadne proti všetkému nie je príliš produktívne.

Voliči SaS pravdepodobne nájdu zaľúbenie v Procházkovej Sieti, lebo tá sa zatiaľ podľa vzoru svojho „baču“ vyznačuje aj tým, že nesúdi na základe vierovyznania, čo sa napríklad strane H stáva neobyčajne často.

Potom tu máme SDKÚ. Strana, ktorá, zdá sa, začína reštrukturalizovať svoje podhubie. Neviem, ako to vídíte vy, ale mne sa SDKÚ spája s aktivitou. Začala sa demečiarizáciou Slovenska. Áno, bolo to už dávno, ale trošku pospomínajme. Za Dzurindu sem prichádzali investori a nielen kvôli nášmu vstupu do EÚ. Väčšina zákonov, ktoré sa prijímali, boli kvalitné. A existovala tu pomerne slušná právna istota. Aj vtedy sme sem tam investorov „uplácali“ štátnymi stimulmi, ale nie takými výpalníckymi ako za Fica.

Slovensko niekam smerovalo, niečo sa tu dialo a všetci sme to cítili. Rozbiehalo sa aj malé a stredné podnikanie a zamestnávatelia prijímali ľudí aj na trvalý pracovný pomer, aj keď už vtedy mnohých tlačili do živností.

S Dzurindom sa spája aj Gorila, tej sa už nikdy nezbaví. Ale nepodliehajme marketingu Toma Nicholsona. Táto kauza bola len špičkou ľadovca, v základni ktorého sú potichučky zmrazené iné kauzy iných lídrov.

Paradoxne sa SDKÚ darilo najhoršie vtedy, keď premiérsky post dali Ivete Radičovej. Ale chápem, museli prísť obete, bola tu Gorila a my sme razom zabudli, čo všetko ľudia v SDKÚ pre tento štát urobili. Je tiež otázka, či po Gorile nemali viac pohorieť strany Smer a tá, z ktorej ostalo len H, ale to už nechajme tak.

Teraz je čas, keď sa bude musieť Radoslav Procházka obzerať po partneroch. Po voľbách by už mohlo byť neskoro. Sieť sama predsa vládnuť nebude, lebo aj keby demokraticky získala absolútnu väčšinu, podľa médií je vláda jednej strany nedemokratická. Médiá však treba brať s rezervou, stále nám tú vnucujú myšlienku, že Slovensko môže byť dobré, iba keď ho riadi tretí sektor na čele s Ivetou Radičovou. Pritom sme sa presvedčili, že to bol po mečiarizme najhorší model vlády, aký sme mali.

Ak sa momentálne štartujúca reforma SDKÚ podarí, strana by mohla byť, na rozdiel od pána premiéra Fica, pred voľbami pripravená pre Slovensko. Pripravená v spolupráci so Sieťou opäť naštartovať proces revitalizácie Slovenska.

Napriek všetkému, čo sa mu (často neoprávnene) vyčíta, si myslím, že tvárou SDKÚ by mal byť Ivan Mikloš a dvojkou Martin Fedor. Inteligentní pragmatici bez sklonu k hystérii.

Sieť s SDKÚ by boli slovenskou verziou nemeckej spolupráce CDU/CSU, o ktorej tu pravica sníva dve desaťročia.

SDKÚ ako partner pre európske otázky, ktorých bude stále viac a viac, a Sieť ako tvorca pohody a dobrých vzťahov na Slovensku. A keď môžem pridať ešte jedno zbožné želanie, Lajčáka si necháme, dobre?

Ja si myslím, že sponzori to prežijú :)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Harabin uniká disciplinárnym trestom

Sudcovi hrozí pokuta, preradenie na súd nižšieho stupňa, ale aj strata talára. Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?