SaS ponúka voličom svojho predsedu Richarda Sulíka. Áno, to je ten pán, ktorý položil pravicovú vládu kvôli eurovalu. Ten pán, ktorý si myslí, že Európska únia je čistý socializmus, ten pán, ktorý vyzýva na plán B ako sa vrátiť ku korune a nepýta sa, ako by to poškodilo vlajkové lode našej ekonomiky. Nikto nemôže povedať, že pán Sulík ekonomike nerozumie, alebo že jeho názory sú laické. Vôbec nie, je to odborník, ale s jasne negatívnym postojom k EÚ. Prečo teda teraz kandiduje do Európskeho parlamentu? Lebo po voľbách v 2016 SaS už existovať nebude, (vzhľadom na výšku ich preferencií to môžu zavrieť už pred voľbami) a pán Sulík by rád teplé miestečko? Možno je to tak, že ide rozkladať Európsku úniu znútra a bude v Európskom parlamente rozprávať o tom, ako by sa mala eurozóna vrátiť k pôvodným menám alebo poučovať všetkých naokolo o absolútnej platnosti neoliberálnych poučiek, ktorým už veria iba fanatici z americkej Tea Party. Avšak obávam sa, že mu vypnú mikrofón, ako to urobili pani Flašíkovej Beňovej.
Kandidovať do Európskeho parlamentu z vedúcj pozície ide aj Sulíkov judáš Jozef Kollár, ktorý si o sebe tiež namýšľa, že má výbornú kvalifikáciu a je aj zanieteným euroskeptikom. Svoju dôveryhodnosť spochybňuje úsilím o znevažovanie imidžu EÚ nekorektným prispôsobovaním si niektorých vyhlásení predstaviteľov únie, ako to urobil v prípade pani komisárky Redingovej.
Reálne títo dvaja páni v Európskom parlamente nič nezmenia, len si vylepšia bilanciu na svojich výplatných páskach. Európsku úniu, jej tvár a smerovanie totiž môžu tvarovať len ľudia, ktorí vedia nielen niekoľko prekonaných ekonomických poučiek, ale aj chápu jej historický a geopolitický zmysel, ako napríklad môj favorit Radek Sikorski.
Na euroskeptizme nie je nič zlé, koniec koncov je to tiež názor, otázkou len je, či ho týto dvaja páni neprezentujú preto, lebo je to teraz moderné a populárne. Neponúkajú žiadnu alternatívu a inteligentné ukotvenie Slovenska v geopolitických siločiarach.
Obrovským sklamaním je aj kandidatúra Františka Mikloška (KDS) v spolupráci s Novou. On veľmi dobre vie, ako bola po druhej svetovej vojne dôležitá európska integrácia a aká je jej funkcia pri udržiavaní mieru na našom kontinente. A František Mikloško ide kandidovať so stranou, ktorá preberá módny antieurópsky postoj, ktorý sa už pomaly stáva politickým mainstreamom. Nova nemá nič spoločné s Konradom Adenauerom, Robertom Schumanom a Alcideom De Gasperim, na ktorých pán Mikloško ako kresťanský demokrat vyrastal a ktorí položili základy zjednotenej a mierovej Európy.
Potom je tu ešte druhá kategória kandidátov, ktorým sa, priznávam, celkom nerozumiem. SDKÚ, strana, ktorej členovia sa významne pričinili o to, aby Slovensko do EÚ vstúpilo po porážke Mečiarizmu, dala ponuku Samovi Marecovi. To hľadali maskota, aby prilákali nejakú časť voličov? Pána Mareca si ako blogera vážim, nič proti nemu. Pýtam sa však, čo sa s SDKÚ stalo, keď do Európskeho parlamentu nechcú (a či nevedia ?) poslať niekoho s jasnou európskou víziou? Štefanec to rozhodne nebude a Kukan sa nám tam už dve funkčné obdobia pekne kĺže po povrchu. Všetka česť pánovi Marecovi, že odmietol.
Smer zverejní kandidátov začiatkom marca (tesne pred prvým kolom prezidentských volieb), ale na čele nebudú asi chýbať Monika Flašíková Beňová a Vladimír Maňka, porazený Kotlebom. K nim už ťažko čosi niečo dodať.
Azda len to, že 800 tisíc za päť rokov nezarobíš legálne len tak hoci kde.
P. S.: Ako obyčajne, v diskusii mi pravdepodobne budú internetové úderky straníckych centrál nadávať do eurohujerov alebo sa znížia k iným osobný útokom. Tak to zvykne chodiť, keď ľudia nemajú nielen výchovu, ale ani argumenty. J
