Prezidentské voľby nie sú zápasom o demokraciu

Autor: Alexandra Macúchová | 9.1.2014 o 13:00 | Karma článku: 11,28 | Prečítané:  1203x

Súhlasím s názorom, že Roberta Fica a Smer treba v prezidentskej kampani poraziť. Nesúhlasím však s dôvodmi, ktoré sa prezentujú v rámci mediálnej a politickej hystérie, ktorá sa strhla pred niekoľkými dňami. Fico nie je Putin, ani Lukašenko, ba ani Mečiar. On je šikovný populista. Otázka stojí tak, či sa v opačnom tábore nájde niekto šikovnejší a navyše aj nepopulista.

 

Ľudia okolo prezidentského kandidáta Milana Kňažka, niektorí novinári a zopár politológov sa nám usilujú vnútiť predstavu, že témou volieb má byť zápas o demokraciu. „Znovu ide o veľa," také je heslo, s ktorým ide Kňažko do volieb. Nerozumiem. Ako znovu? Chápem, že chce stavať kandidatúru na najsvetlejšom okamihu svojej politickej kariéry (nežná revolúcia), ale podsúvať predstavu, že Slovensko nie je demokratický štát, je úplne scestné. A svojím spôsobom aj populistické.

Stranu Smer si demokraticky v posledných voľbách zvolilo 44,42 percenta ľudí, ktorí prišli k urnám. Voľby boli demokratické a Slovensko v nich vyjadrilo, čo chce. Tak prečo niekto tvrdí, že ide znovu o veľa? Prečo sa kovaní demokrati nezamyslia nad tým, čo urobili zle, keď Fico zvíťazil tak jednoznačne?

Úplným vrcholom demagógie je tiež tvrdenie, že predseda parlamentu Pavol Paška skrátil prezidentskú kampaň a teraz chudinka Mezenská a neborák Kňažko nestihnú vyzbierať podpisy. Viete, kedy začali zbierať podpisy ostatní kandidáti? Niektorí už pred rokom, pretože sa zodpovedne pripravovali a verejne prezentovali, že sa chcú uchádzať o dôveru občanov.

Pár dní pred vyhlásením volieb sa tu ale niektorí zobudia a plačú, že nestíhajú.

Téma týchto volieb nie je boj o demokraciu, ani o protiváhu vláde, lebo aj tá má podporu parlamentnej väčšiny, ktorú si tu niekto zvolil a, opakujem, zvolil si ju demokraticky. Niežeby bolo zdravé, ak by bol prezident z toho istého chlieva ako vláda, ale nikto nám ho nemôže nanútiť. Zvolíme si ho sami. Slobodne, tajne a demokraticky.

Témou týchto volieb je ukázať zlyhanie Smeru v riadení štátu. Fico by mal dostať od občanov jasný odkaz, že viac nebudú vyhadzovať peniaze na biznis, ktorý si z tohto štátu Smer urobil. Voľby majú ukázať, že ľudia pochopili, že Smer nie je cesta, ale spoločnosť s ručením obmedzeným (niektoré definície hovoria o akciovej spoločnosti), ktorá sa správe štátu venuje až na poslednom mieste.

Výsledky volieb majú byť predzvesťou pádu Smeru a nástupu... Nástupu čoho? Povedzme novej politickej kultúry a moderných prístupov v politike. Ide len o to, kto z „nesmeráckeho" tábora má na to, aby mohol byť nositeľom týchto zmien.

Zastávať funkciu hlavy štátu nemôže kdejaký exot, ktorý si povie: „ Mám na to." Táto funkcia si naozaj vyžaduje štátnickú spôsobilosť a to, že ju pán Gašparovič nemal, neznamená, že jeho nástupca ju mať nemusí tiež.

Ľuďom by malo záležať na spôsobilosti jednotlivých kandidátov. Tak, ako každý z vás, kto je zamestnávateľom, má určité nároky na svojho zamestnanca, tak by sme ich všetci mali mať aj na prezidenta.

Keby tak všetkým kandidátom rozdali test z teórie štátu a práva, z diplomatického protokolu, zo znalosti legislatívneho procesu a zo všeobecného prehľadu slovenskej histórie a súčasného svetového diania, kto by uspel?

Nechcem byť voči nikomu nespravodlivá, ale uspeli by Fico, Čarnogurský, Procházka a možno aj Osuský.

Z doterajších vyjadrení pána Kisku mám pocit, že neprebral ešte ani princíp trojdelenia moci v štáte, Hrušovský už dvadsaťštyri rokov nič podnetné nepovedal a ani neurobil, tak môžeme len hádať koľko toho vie o celosvetovom dianí, a o ľuďoch ako Mezenská, ktorá je v politike čosi ako Ľupták s nežnou tvárou, azda ani nemá zmysel písať.

Pán Kňažko je rozhodne zdatný rečník, autor vtipných bonmotov a skúsený zákulisný aj golfový hráč. Ale opäť - kde je tu štátnická spôsobilosť?

Takže ako zamestnávateľ, koho by ste si vybrali? Koho by ste proti Ficovi poslali do druhého kola? Niekoho, koho by ste všetko museli naučiť, alebo niekoho, kto má reálne predpoklady?

Procházka, Osuský, Čarnogurský a Behýl nerobili hystériu, že im nebol dopriaty čas vyzbierať dostatok podpisov. Ani jeden sa nenechal vtiahnuť do hry na zlého Pašku. Majú svoju víziu, aj keď páni Behýl a Osuský ju prezentujú pomerne neviditeľne. Napriek tomu všetci spomínaní nehrajú na nikoho žiadne hry, len sa čestne uchádzajú o dôveru občanov. Nepotrebujú sa oháňať veľkými slovami a ani nepotrebujú zakrývať svoje zlyhania a robiť zo seba dobrých katolíkov.

Nie je jedno, kto porazí Fica. A už vôbec nie je jedno, ako a pod akým heslom to urobí. Ak vôbec existuje nádej na víťazstvo iného kandidáta, nenechajme si vnútiť ďalšiu hru na záchranu demokracie (už ani neviem koľkú v poradí). Mne by úplne stačilo, keby sa proti Ficovi postavilo hrdé Slovensko a jeho hrdí občania.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Harabin uniká disciplinárnym trestom

Sudcovi hrozí pokuta, preradenie na súd nižšieho stupňa, ale aj strata talára. Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?