Vždy rozčarovane sledujem, ako sa politici, prevažne to robia ministri vnútra, chvália, akých zločincov dolapili. Takto vytĺkal z trestných procesov politický kapitál Lipšic a nezaostáva za nim ani Kaliňák. Problém je akurát v tom, že po čase sa ukazuje, že pán Lipšic „chytil" tých nesprávnych a štát to stálo a možno ešte aj bude stáť nemalé peniaze.
Polícia a prokuratúra zažívajú fiasko, ktoré môže mať fatálne následky pre radových policajtov, ale aj pre funkcionárov a aj pre samotného ministra vnútra. Súčasné vedenie rezortu vnútra je v tom však tento krát nevinne. To, čo sa deje, je následok túžby bývalého ministra vnútra Daniela Lipšica a exprezidenta Policajného zboru Jaroslava Spišiaka hrať sa na Corrada Cattaniho.
Daniel Lipšic bol na seba aj nové vedenie polície veľmi pyšný, keď chytili piatich členov organizovanej skupiny, ktorí boli spájaní s vraždou Jozefa Mišenku. Boli toho plné noviny, Lipšic bol odrazu hrdinom boja s mafiou. Teraz sa ukázalo, akú veľkú chybu jeho ľudia urobili, keď verili svedkovi Jánovi Krajčíkovi, ktorý ich celý čas ťahal za nos. Celkovo mal byť Ján Krajčík svedkom šiestich vrážd a údajne pravou rukou Viliama Mišenku. V týchto dňoch sa však ukazuje, že mu naša polícia poriadne naletela, a že v skutočnosti nie je taký borec, za akého sa vydáva.
Viliam Mišenka mal mať prsty vo vražde Jozefa Mišenku, za vykonanie tohto zločinu mal zaplatiť 50 tisíc eur. Obvinenie proti nemu je ale zastavené. A viete prečo? No lebo ten svedok nehovoril pravdu.
Tento skvelý svedok, na ktorom páni Spišiak a Lipšic stavali svoju propagandu, bohužiaľ klamal. A luhal aj v mnohých iných trestných prípadoch.
Ďalším katastrofálnym vysvedčením práce slovenskej polície je vývoj vyšetrovania vraždy Petra Čongrádyho, prezývaného Čongi. Opäť v tom mal byť podľa svedka Krjačíka zapletený Viliam Mišenka a s ním aj Karol Mello. Najnovšie sa ukazuje, že vražda Čongrádyho mohla mať úplne iný motív, ako sa doteraz predpokladalo. Dokonca si ju mal objednať niekto úplne iný a niekto iný ju aj vykonal.
A tak boli obvinenia proti Viliamovi Mišenkovi, Ľubošovi Ferusovi, Rolandovi Zdichavskému, Karolovi Mellovi a Štefanovi Borkovi za skutky založenia a zosnovania zločineckej skupiny a za vraždu Čongiho stiahnuté a prokurátor zastavil trestné stíhania.
Čo bude teraz nasledovať? No pán Mišenka si pravdepodobne bude uplatňovať nemalú finančnú čiastku ako odškodnenie za to, že orgány činné v trestnom konaní takto hrubo pochybili a nechali ho trčať vo väzbe. A nejde len o to. Polícia zbytočne mrhala časom a peniazmi štátneho rozpočtu.
Vrážd, z ktorých nedôveryhodný svedok usvedčoval ľudí, bolo dovedna šesť. Teraz sa ukazuje, že svedok klamal a za pôsobenia Lipšica a Spišiaka na čele rezortu vnútra v skutočnosti nikoho, kto má s tými vraždami niečo spoločné, nedolapili.
Teraz nejde o Mišenku, Mella a spoločníkov. Zrejme nejde o žiadnych anjelikov. Ide však o to, že politici - a Daniel Lipšic je v tomto smere najväčší hriešnik - musia prestať vytĺkať z trestného konania politický kapitál a robiť z neho propagandu. Je to nebezpečné, nemiestne a škodlivé. Vyšetrovanie takýchto závažných trestných činov by malo byť čo najviac utajené a nemalo by slúžiť na politickú propagandu. O tom to celé je.
Daniel Lipšic dnes, samozrejme, len mlčky sleduje, ako je postupne zastavované jedno trestné stíhanie za druhým. On sa neospravedlní a nepovie, že keď bol ministrom, stali sa závažné chyby. Bude len dúfať, že sa o tom dozvie čo najmenej ľudí - a hlavne, že od neho nikto nebude žiadať, aby voči sebe vyvodil politickú zodpovednosť. Tak ako ju nikdy nevyvodí Kaliňák za Malinovú.
