Obrana existencie spravodajských služieb

Autor: Alexandra Macúchová | 24.5.2011 o 20:09 | (upravené 24.5.2011 o 20:20) Karma článku: 3,22 | Prečítané:  435x

11.9.2001 americké spravodajské služby vybuchli. Vedeli, že sa im moslimovia učia lietať priamo v Amerike, vedeli, že sa učia na trenažéroch len vzlietnuť a nie pristáť a napriek tomu boli bezmocní. Po tomto si človek povie : " Tak načo nám sú?"

„Neomylní“ zástancovia dodržiavania ľudských práv sa oháňajú ochranou súkromia, pritom sami si neuvedomujú ako veľmi sa ľudské práva odklonili od svojej pôvodnej filozofie. Ľudské práva v svojich začiatkoch, a začiatkami nemyslím vznik OSN, vychádzali z ľudskej prirodzenosti a mravného cítenia, kiež to dnes sa značne vzďaľujú svojim ideálom. John Locke sa musí prevracať v hrobe, keď vidí, ako dohovory o ochrane ľudských práv a slobôd chránia páchateľov a priznávajú im práva, ktoré oni sami svojou činnosťou porušovali. Zabúda sa, že rubom práva je nejaká povinnosť a benevolentne priznávame práva tým, ktorí tú povinnosť porušujú. Trend individualizmu je výdobytkom západnej civilizácie a prišiel v dobe osvietenstva, kedy sa svet stal pre jedinca tak veľmi komplikovaný a nepochopiteľný, že sa začal uzatvárať do seba a svoje sústredenie upriamil na vlastné potreby a potreby spoločnosti odhodil na vedľajšiu koľaj. V tomto prípade nastáva to, čo veľmi trefne definovala prof. Krsková, že „čím je slabší jedinec, tým je silnejší štát“. Čím menej sa jedinec stará o veci verejné, tým väčší priestor dáva štátnej moci na svoju sebarealizáciu bez kontroly. Dôkazom, že sa to naozaj v skutočnosti deje, sú percentuálne vyjadrenia účasti občanov na voľbách. Politickej moci to svojim spôsobom vyhovuje, preto logicky urobí všetko preto, aby jedinca v jeho uzavretosti pred svetom podporila, napríklad mu prizná právo na súkromie až v neopodstatnenej miere. Na druhej strane si však politická moc nemôže dovoliť ten luxus, nechať občanovi priestor, do ktorého nie je nikto oprávnený vstúpiť. Tu nastupujú spravodajské služby, ktoré sú mnohými tolerované len ako nutné zlo. De jure tiež nemôžu porušovať právo občana na súkromie, ale de facto je im daná temer neobmedzená možnosť ho porušovať. Akýsi tichý súhlas štátnej moci ich oprávňuje konať v záujme štátu a s vidinou „vyššieho dobra“ im povoľuje neobmedzene operovať v chránenom priestore občanov. „Neobmedzene“ používame preto, lebo nikto si nechce špiniť ruky kontrolou činnosti spravodajských služieb. Navyše je tu ešte jeden moment, ktorý stojí za zmienku. Občan sa spolieha na štát, že ho bude chrániť. Jeho, jeho rodinu, jeho individualizmus. Chrániť pred okolitým svetom, pred tým, aby čokoľvek narušilo jeho každodenný rytmus a život. Barman v Pearl Harbour sa nato tiež spoliehal. Ale USA sa v tej dobe snažili dostáť svojim ideálom a z princípu spravodajské služby odmietali. A tak došlo k tomu, že keď išiel barman otvoriť svoju živnosť, preleteli mu nad hlavou japonské lietadlá a nenechali kameň na kameni. Štát ho neochránil. Štát zlyhal. USA si potom veľmi rýchlo uvedomili, že skrývať sa za princípy je kontraproduktívne a že predsa len by nebolo až takým faux pas, keby obetovali súkromie svojich občanov za cenu ich bezpečnosti. Samozrejme netreba to vykrikovať nahlas, lebo nie všetci občania majú kapacitu pochopiť túto obetu. Kým niekomu v Južnej Karolíne nepreletí 20 metrov nad hlavou lietadlo, ktoré následne zhodí zopár bômb na jeho bavlníkové plantáže asi nebude až tak solidárny s barmanom na Havaji. Takže štát stojí pred ťažkou logistickou úlohou, ako deklarovať prácu spravodajských služieb pokiaľ ide o Havajčana a zároveň o nich mlčať pred plantážnikom. Štát má ale „filipa“ a tak začne produkovať množstvo seriálov, ktoré bežnej konzumnej spoločnosti ukazujú, ako výborne pracuje ich spravodajská služba, akí sympatickí ľudia tam pracujú, najlepšie ľudia s bežnými problémami a vždy pomáhajú občanom Spojených štátov. Spokojný je aj plantážnik, aj barman a aj štát, lebo až do ďalšej katastrofy sa budú občania zaoberať len tým, ako dopadne vzťah uzavretej agentky s extrovertným policajným dôstojníkom a to pre nich bude predstavovať spravodajské služby. Nefunkčnosť systému ostane bez povšimnutia, až kým si nejaký arab nepovie, že tie ropné polia nadelil Alah jemu a Američania mu tam nemajú čo ťažiť ropu.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Harabin uniká disciplinárnym trestom

Sudcovi hrozí pokuta, preradenie na súd nižšieho stupňa, ale aj strata talára. Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?